Zelenskyj: Ruský útok na výdajňu dôchodkov si vyžiadal desiatky obetí
Zelenskyj vyzval svet k ráznej reakcii na pokračujúce ruské útoky a apeloval na USA, Európu a G20, aby prijali účinné opatrenia na zastavenie násilia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o tragickom útoku ruských síl na mesto Jarova v Doneckej oblasti, kde si priamy zásah do miesta výdaja dôchodkov vyžiadal viac ako 20 obetí.
Zelenskyj na sociálnych sieťach zverejnil zábery z miesta tragédie, na ktorých sú viditeľné telá obetí roztrúsené okolo zhoreného vozidla. "Priamy zásah do ľudí. Obyčajných civilistov. V momente, keď sa vyplácali dôchodky," uviedol prezident. K udalosti sa bezprostredne nevyjadrilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Zelenskyj zdôraznil potrebu globálnej odozvy na ruské útoky, ktoré podľa neho nemôžu zostať bez adekvátnej reakcie. "Svet nesmie mlčať. Svet nesmie zostať nečinný. Potrebujeme odpoveď od Spojených štátov, Európy a G20. Sú potrebné rázne kroky, aby Rusko prestalo prinášať smrť," apeloval.
Reakcia prichádza aj zo strany USA, kde prezident Trump naznačil, že zvažuje ďalšie sankcie voči Rusku a jeho hlavným obchodným partnerom. Už predtým uvalil dodatočné clá na indický tovar v dôsledku nákupu ruskej ropy. Zároveň vyzval európskych spojencov Kyjeva, aby prijali prísnejšie opatrenia voči Rusku a jeho kľúčovým partnerom, vrátane Číny, a zastavili nákup ruskej ropy.
Komentár redakcie: Tragédia v Jarovej opätovne poukazuje na krutosť vojny a jej dopad na civilné obyvateľstvo. Svetové spoločenstvo čelí výzve nájsť účinné spôsoby, ako zastaviť násilie a dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine.
Rusko naopak tvrdí, že sankcie nemajú žiadny vplyv na jeho vojenskú politiku a naďalej sa zameriava na dosiahnutie svojich cieľov na Ukrajine. Kremeľ obviňuje Kyjev z pravidelných útokov, ktoré zabíjajú ruských civilistov. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, Dmitrij Peskov, obvinil Kyjev a jeho európskych spojencov z presadzovania ďalších sankcií voči Moskve.
Putin vyhlásil, že dosiahnutie mierovej dohody na Ukrajine je "prakticky nemožné" kvôli "technickým ťažkostiam" a spochybnil politickú vôľu Ukrajiny. Medzi kľúčové prekážky patrí podľa neho ústavná požiadavka referenda o akejkoľvek novej územnej dohode, ktorá nemôže prebehnúť počas stanného práva.
Kremeľ uvádza, že hlavnými príčinami invázie sú snahy Ukrajiny o vstup do NATO a údajné prenasledovanie etnických Rusov. Kyjev popiera zlé zaobchádzanie s ruskou menšinou a tvrdí, že ako suverénna krajina má právo rozhodovať o svojom smerovaní a alianciách.
Mierová dohoda závisí od dvoch kľúčových otázok: rozdelenia územia a budúcej bezpečnostnej architektúry Ukrajiny. Obe strany však zotrvávajú na svojich pozíciách, čo mierové rokovania komplikuje.
