Ženy v prírode cítia väčší strach, obzvlášť pri sociálnych hrozbách: Štúdia odhalila rozdiely v pocitoch bezpečia

Nová štúdia zistila, že ženy majú v prírode častejšie pocity neistoty ako muži. Dôležitú rolu zohráva hustá vegetácia a prítomnosť potenciálnych sociálnych hrozieb.

Podľa štúdie publikovanej v časopise Journal of Environmental Psychology, ženy vnímajú prírodu ako menej bezpečné miesto než muži, najmä v oblastiach s hustou vegetáciou alebo pri náznakoch sociálneho ohrozenia. Výskumníci zistili, že ženy sa v takýchto situáciách cítia viac ohrozené a menej ochotné preskúmavať zalesnené oblasti.

Štúdiu inšpiroval virálny trend „Muž alebo medveď“, ktorý poukázal na strach žien z možného stretnutia s neznámym mužom v divočine. Mnohé ženy vyjadrili, že by radšej stretli medveďa, čo vyvolalo diskusiu o pocitoch bezpečnosti žien v prírodnom prostredí.

Vedci sa zamerali na to, ako rôzne typy hrozieb – sociálne, zvieracie alebo fyzické – ovplyvňujú pocity bezpečnosti u oboch pohlaví. Použili experimentálne metódy, v ktorých systematicky menili prvky prostredia a merali psychologické reakcie účastníkov.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie poukazujú na dôležitý problém, ktorý obmedzuje prístup žien k benefitom prírody. Zlepšenie pocitu bezpečnosti je kľúčové pre zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých.

Autorka štúdie Anna Bornioli vysvetlila, že ju inšpirovali vlastné negatívne skúsenosti v prírode a rozhovory s priateľkami, ktoré sa stretli s podobnými situáciami. Zaujala ju myšlienka, či pohlavie ovplyvňuje vnímanie bezpečnosti v prírode a ako s tým súvisia rodové stereotypy a výchova.

Výskum pozostával z troch samostatných štúdií, v ktorých účastníci sledovali online simulácie prírodných prostredí s rôznou hustotou vegetácie a prítomnosťou rôznych typov varovných signálov. Potom hodnotili svoj strach, vnímané riziko, potenciálne nebezpečenstvo a ochotu skúmať dané prostredie.

Prvá štúdia ukázala, že ženy hlásili výrazne vyšší strach a vnímané riziko ako muži. Častejšie očakávali sociálne nebezpečenstvo, ako prenasledovanie alebo napadnutie. Muži naopak nevykazovali výrazné rozdiely v pocitoch strachu v rôznych prostrediach. V druhej štúdii sa tieto zistenia potvrdili.

Tretia štúdia zistila, že prítomnosť sociálnych hrozieb mala najvýraznejší vplyv na pocity strachu u žien. Varovania pred fyzickým nebezpečenstvom alebo hrozbou zo strany zvierat nemali taký silný efekt.

Bornioli zdôraznila, že ak sa ženy v prírode necítia bezpečne, môže to viesť k nerovnosti v prístupe k prírode a jej benefitom pre zdravie a pohodu. Navrhuje zlepšenie pocitu bezpečnosti prostredníctvom lepšieho značenia, údržby prostredia a komunitných programov.

Štúdia má určité obmedzenia, keďže používala virtuálne experimenty namiesto reálnych zážitkov v prírode. Napriek tomu poskytuje dôkazy o tom, že ženy vnímajú prírodu ako menej bezpečnú než muži, najmä ak hrozí sociálne nebezpečenstvo.

Bornioli sa chce ďalej zaoberať príčinami týchto rozdielov a hľadať spôsoby, ako zlepšiť vnímanie bezpečnosti u žien. Dodáva, že riešením nie je výrub stromov, ale boj proti kriminalite a rodovo motivovanému násiliu vo verejných priestoroch.