Žiadna dávka alkoholu nie je bezpečná? Nová štúdia spája aj malé množstvá s rizikom demencie

Rozsiahla medzinárodná štúdia odhalila, že aj mierna konzumácia alkoholu môže zvyšovať riziko vzniku demencie. Výsledky spochybňujú predošlé tvrdenia o benefitoch malého množstva alkoholu na zdravie mozgu.

Výskumníci z Oxfordskej univerzity a ďalších popredných inštitúcií analyzovali dáta od viac ako pol milióna účastníkov z USA a Veľkej Británie. Kombináciou týchto údajov s genetickými informáciami od dvoch miliónov ľudí sa snažili objasniť dlhotrvajúcu otázku: Chráni alkohol v malých dávkach pred demenciou, alebo predstavuje riziko v akomkoľvek množstve?

Predchádzajúce štúdie často poukazovali na vzťah medzi konzumáciou alkoholu a demenciou v tvare U alebo J. To znamená, že ľudia, ktorí pili mierne, mali nižšie riziko demencie v porovnaní s abstinentmi aj s ťažkými konzumentmi. Tento vzorec viedol k teórii, že malé množstvo alkoholu môže byť pre mozog prospešné.

Autori novej štúdie sa zamerali na možné skreslenia v predošlých pozorovaniach. Kritici totiž poukazovali na to, že mnohí abstinenti mohli prestať piť kvôli zdravotným problémom, čo ich mohlo nesprávne zaradiť do rizikovej skupiny. Výskumníci preto použili genetickú metódu nazývanú Mendelovská randomizácia, ktorá minimalizuje vplyv týchto skreslení.

Komentár redakcie: Táto rozsiahla štúdia poskytuje dôležité poznatky o potenciálnom vplyve alkoholu na zdravie mozgu. Hoci má určité obmedzenia, kombinácia tradičných a genetických metód posilňuje dôkazy proti konzumácii alkoholu v akejkoľvek miere, pokiaľ ide o riziko demencie. Výsledky by mali podnietiť opatrnejší postoj k pitiu alkoholu, najmä u starších dospelých.

Analýza ukázala, že riziko demencie stúpa s každou dávkou alkoholu, bez akéhokoľvek náznaku benefitov pri nízkych dávkach. Geneticky predpovedané zvýšenie týždennej konzumácie alkoholu bolo spojené s 15-percentným nárastom rizika demencie. Podobne, genetická predispozícia k poruche užívania alkoholu bola spojená so 16-percentným nárastom rizika demencie.

Výskumný tím tiež zistil, že ľudia, u ktorých sa neskôr rozvinula demencia, zvyčajne znížili príjem alkoholu v rokoch pred diagnózou. To naznačuje, že znížená konzumácia alkoholu u osôb s počiatočnými príznakmi kognitívneho poklesu mohla prispieť k zavádzajúcemu dojmu o ochrannom účinku alkoholu v predošlých štúdiách. Skôr než by alkohol demencii predchádzal, je možné, že nástup demencie vedie ľudí k obmedzeniu pitia.

Autori štúdie zdôrazňujú, že výsledky spochybňujú všeobecne rozšírený názor, že mierna konzumácia alkoholu je bezpečná – alebo dokonca prospešná – pre zdravie mozgu. Navrhujú, aby sa verejné zdravotné stratégie zamerali na zníženie prevalencie porúch užívania alkoholu s cieľom znížiť výskyt demencie v populácii. Zníženie počtu ľudí s poruchou užívania alkoholu na polovicu by mohlo znížiť počet prípadov demencie až o 16 percent.

Napriek rozsiahlemu rozsahu a použitiu rôznych analytických metód má štúdia aj svoje obmedzenia. Diagnózy demencie boli založené na lekárskych záznamoch, ktoré nemusia byť vždy presné. Genetické dáta odrážajú celoživotné tendencie, nie špecifické vzorce pitia v určitých životných obdobiach. Silnejšie výsledky pochádzali od účastníkov s európskym pôvodom, čo naznačuje potrebu ďalšieho výskumu v rôznorodejších populáciách.