Žijeme rýchlejšie ako sa vyvíjame? Veda bije na poplach pred civilizačným stresom

Ľudská biológia nestíha tempu moderného sveta. Rýchla industrializácia a technologický pokrok vytvárajú tlak na našu „doba kamenná“ fyziológiu, tvrdí nová štúdia.

Nová štúdia vedcov z Univerzity v Zürichu skúma, či rozsiahle a rýchle zmeny v prostredí v ére antropocénu negatívne ovplyvňujú zdravie a pohodu Homo sapiens. Inými slovami, či má moderný životný štýl zásadný dopad na naše fyzické a duševné zdravie ako druhu.

Vedci analyzovali dáta týkajúce sa industrializácie, urbanizácie a zdravia. Argumentujú, že existuje mnoho dôkazov o tom, že ľudia nemali dostatok času adaptovať sa na rýchle zmeny, ktoré nastali vo svete za posledné storočie. Medzi tieto dôkazy patria klesajúca globálna plodnosť, nárast chronických zápalových ochorení a iné negatívne trendy v zdraví, ktoré sa prejavujú od priemyselnej revolúcie.

Napríklad, prudký prechod od života lovcov a zberačov, kde sa ľudia stretávali s občasnými stresormi v prírode, k mestskému prostrediu, kde sme denne vystavení neustálemu stresu, je pre náš organizmus novinkou. Hluk, znečistenie ovzdušia a svetla, mikroplasty, pesticídy, umelé osvetlenie, spracované potraviny, sedavý spôsob života a preťaženie zmyslov – to všetko sú relatívne nové skúsenosti pre Homo sapiens.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na dôležitosť prehodnotenia nášho vzťahu k životnému prostrediu a hľadania spôsobov, ako znížiť stres v modernom živote. Riešením je návrat k prírode.

„V našom pôvodnom prostredí sme boli dobre adaptovaní na zvládanie akútneho stresu pri úteku pred predátormi,“ vysvetľuje Colin Shaw, vedúci výskumnej skupiny Human Evolutionary EcoPhysiology (HEEP) spolu s Danielom Longmanom na Univerzite v Zürichu. „Lev sa občas objavil a museli ste byť pripravení sa brániť – alebo utiecť. Dôležité je, že lev zase odišiel.“

Dnes sme však neustále vystavení množstvu stresorov – doprava, práca, sociálne siete, nepretržitá zmyslová stimulácia – ktoré spúšťajú tie isté biologické reakcie ako v minulosti, ale bez možnosti „vypnutia“.

„Naše telo reaguje, ako keby všetky tieto stresory boli levy,“ hovorí Longman. „Či už ide o náročnú diskusiu so šéfom alebo hluk z dopravy, váš systém stresovej reakcie je rovnaký, ako keby ste čelili levovi za levom. Výsledkom je veľmi silná reakcia nervového systému, ale žiadna regenerácia.“

Mnohé štúdie skúmali, ako tento neustály stres ovplyvňuje prepojené endokrinné systémy, čo je spojené s úzkostnými poruchami, rozvojom chronických ochorení a skrátením dĺžky života.

„Je tu paradox, kde na jednej strane sme vytvorili obrovské bohatstvo, pohodlie a zdravotnú starostlivosť pre veľa ľudí na planéte,“ dodáva Shaw, „ale na druhej strane, niektoré z týchto priemyselných úspechov majú škodlivé účinky na naše imunitné, kognitívne, fyzické a reprodukčné funkcie.“

Vedci tiež citujú štúdie o pokračujúcom globálnom poklese počtu a pohyblivosti spermií, ktorý je spojený s rôznymi faktormi – od obezity po environmentálne riziká ako pesticídy a mikroplasty.

„Dalo by sa argumentovať, že to, čo vidíme dnes, je forma prirodzeného výberu,“ hovorí Shaw. „Ale nechať chronický stres zabíjať ľudí po stovky generácií, kým si nevyvinieme odolnosť, rozhodne nie je riešením.“

Výskumníci však veria, že táto práca môže významne prispieť k zlepšeniu kvality života. Nedávne štúdie, ktoré využívajú pokročilú genomickú analýzu, naznačujú, že sa adaptujeme – ak nie vyvíjame – oveľa rýchlejšie, ako sa predtým myslelo.

„Ukazuje to plasticitu ľudského genómu,“ hovorí Karin Brobergová z Karolinska Institute vo Švédsku, ktorá sa zaoberá genetikou a environmentálnymi toxínmi. „Rozšírili sme sa po celom svete a žijeme v veľmi extrémnych prostrediach a sme schopní si ich prispôsobiť. Sme ako potkany alebo šváby – extrémne prispôsobiví.“

Shaw však poukazuje na to, že máme mozgy, ktoré sú oveľa komplexnejšie ako hmyz a hlodavce, čo je súčasť problému – je to fascinujúca prípadová štúdia pre evolučných biológov, ale nie je to praktické ani užitočné, pokiaľ ide o náš relatívne krátky čas na Zemi.

„Biologická adaptácia je veľmi pomalá,“ povedal. „Dlhodobé genetické adaptácie sú viacgeneračné – desaťtisíce až státisíce rokov.“

Čo teda môžeme urobiť, aby sme zmiernili dopad, ktorý má okolitý svet na naše zdravie? Vedci sa domnievajú, že musíme zmeniť náš vzťah k prírode – považovať ju za dôležitý zdravotný faktor – a uprednostňovať vytváranie udržateľnejšieho prostredia. To sa môže ľahšie povedať, ako urobiť, vzhľadom na svetovú populáciu a neustále rastúci dopyt po prírodných zdrojoch. Nehovoriac o nenásytnej túžbe nášho druhu zarábať peniaze na úkor prírodného prostredia. Zmena si vyžaduje kultúrne aj environmentálne riešenia.

„Jedným z prístupov je zásadne prehodnotiť náš vzťah k prírode – zaobchádzať s ňou ako s kľúčovým zdravotným faktorom a chrániť alebo regenerovať priestory, ktoré sa podobajú tým z našej minulosti lovcov a zberačov,“ povedal. „Náš výskum dokáže identifikovať, ktoré stimuly najviac ovplyvňujú krvný tlak, srdcovú frekvenciu alebo imunitné funkcie, napríklad, a odovzdať tieto poznatky tvorcom rozhodnutí.

„Musíme správne usporiadať naše mestá – a zároveň regenerovať, ceniť si a tráviť viac času v prírodných priestoroch,“ dodal.

„Ako evolučný antropológ sa moja skoršia práca zameriavala na neandertálcov a adaptáciu kostí, čo bolo samo o sebe fascinujúce,“ povedal Shaw. „Ale výzvy, ktorým dnes čelíme, sa zdajú naliehavejšie. Tí, ktorí majú zdroje – finančné alebo intelektuálne – majú zodpovednosť investovať ich do riešenia týchto problémov. Považujem to za morálny imperatív urobiť správnu vec.“

Vedci prinajmenšom poznamenávajú, že by sme mali zvážiť pobyt v prírode ako cennú liečbu pre naše zdravie a pohodu.