Život pri golfovom ihrisku: Vyššie riziko Parkinsonovej choroby?
Bežné pesticídy používané na golfových ihriskách, ako chlorpyrifos a maneb, môžu prenikať do ovzdušia a podzemných vôd a predstavovať tak riziko pre obyvateľov v okolí.
Nová štúdia naznačuje, že bývanie v blízkosti golfových ihrísk, najmä v oblastiach s kontaminovanou podzemnou vodou, môže takmer zdvojnásobiť pravdepodobnosť vzniku Parkinsonovej choroby.
Predstava pokojného dôchodku stráveného v blízkosti golfového ihriska láka mnohých. Avšak, nová štúdia naznačuje, že táto idylická predstava môže mať aj svoju odvrátenú stránku. Výskum preukázal, že život v blízkosti golfových ihrísk môže významne zvýšiť riziko vzniku Parkinsonovej choroby v dôsledku neúmyselnej expozície pesticídom.
Štúdia zistila, že u ľudí žijúcich do jednej míle od golfového ihriska bola viac než dvojnásobná pravdepodobnosť diagnostikovania Parkinsonovej choroby v porovnaní s tými, ktorí žili viac ako šesť míľ ďaleko. Zvýšené riziko pretrvávalo až do vzdialenosti troch míľ, pričom po tejto hranici sa spojitosť začala strácať. Tento jav naznačuje potenciálny prahový efekt.
Autori štúdie zdôraznili zjavnú závislosť od dávky: „Naše výsledky ukázali jasný vzťah medzi dávkou a odpoveďou. Ľudia žijúci bližšie ku golfovým ihriskám mali podstatne vyššie riziko vzniku Parkinsonovej choroby.“
Komentár redakcie: Výsledky štúdie zdôrazňujú potrebu rozsiahlejšieho monitoringu a regulácie používania pesticídov na golfových ihriskách, ako aj zavedenie ochranných opatrení na ochranu podzemných vôd a zdravia obyvateľov žijúcich v ich blízkosti. Zistenia by mali podnietiť verejnú diskusiu a informovanosť o potenciálnych rizikách spojených s bývaním v blízkosti golfových ihrísk.
Pesticídy, vrátane neurotoxínov ako chlorpyrifos a maneb, sa bežne používajú na údržbu golfových ihrísk pre ich schopnosť udržiavať dokonalý vzhľad trávnikov. Predchádzajúce štúdie už preukázali spojitosť medzi týmito chemikáliami a rozvojom Parkinsonovej choroby.
Výskumný tím, zložený z odborníkov z Mayo Clinic, University of Kansas Medical Center a University of Rochester Medical Center, využil pokročilé štatistické modely na sledovanie tejto súvislosti, pričom zohľadnil faktory ako vek, pohlavie, rasa, príjem, využívanie zdravotnej starostlivosti a vidiecke verzus mestské bydlisko.
Vedci analyzovali údaje od viac ako 5 500 osôb z Minnesoty a Wisconsinu získané z projektu Rochester Epidemiology. Začali s lekárskymi záznamami (vrátane adries bydliska) 419 pacientov s Parkinsonovou chorobou a 5 113 kontrolných osôb. Následne skúmali, ako blízko žili účastníci štúdie k niektorému zo 139 golfových ihrísk v 27 okresoch a porovnali tieto údaje s charakteristikami miestnych systémov pitnej vody.
Zvýšené riziko bolo zaznamenané aj u účastníkov, ktorých pitná voda pochádzala zo zdrojov podzemnej vody, ktoré zahŕňali oblasť golfového ihriska. Títo obyvatelia mali takmer dvojnásobnú pravdepodobnosť vzniku Parkinsonovej choroby v porovnaní s tými, ktorí žili v podobných oblastiach bez golfového ihriska. Ešte vyššie riziko bolo identifikované v „zraniteľných“ oblastiach s plytkým podložím alebo hrubou pôdou, čo umožňuje pesticídom ľahšie prenikať do vodonosných vrstiev.
Skutočnosť, že viac ako tri štvrtiny (77 %) účastníkov štúdie žili v oblastiach zásobovaných podzemnou vodou, podčiarkuje závažnosť tohto rizika. Údaje naznačujú, že centrálne systémy zásobovania vodou môžu byť kľúčovým bodom expozície, najmä ak sú studne umiestnené v blízkosti golfových ihrísk.
Výskumníci zistili, že aj po zohľadnení kontaminácie vody predstavuje samotná blízkosť golfového ihriska zvýšené riziko Parkinsonovej choroby, najmä v mestských oblastiach. Táto súvislosť poukazuje na vzdušné zvyšky pesticídov.
Autori uviedli, že hustejšie obytné oblasti môžu zachytávať viac vzdušných kontaminantov, čo prispieva k zvýšenej expozícii. Hoci doterajšie dôkazy naznačovali možnú príčinnú súvislosť medzi golfovými ihriskami a Parkinsonovou chorobou, táto štúdia predstavuje jeden z prvých rozsiahlych populačných výskumov, ktorý sa touto problematikou zaoberá.
Predchádzajúce štúdie menšieho rozsahu odhalili zvýšenú frekvenciu Parkinsonovej choroby u zamestnancov golfových ihrísk a ľudí žijúcich v blízkosti ošetrovaných trávnikov. Avšak, tieto výskumy nemali prístup k tak širokému spektru geografických a medicínskych údajov.
Zároveň sa vedcom nepodarilo odhaliť zvýšené riziko spojené s mestskými studňami, bez ohľadu na ich umiestnenie. Autori to pripisujú komplexnosti miestnych systémov úpravy a distribúcie vody, ktoré sa môžu výrazne líšiť.
Výskumníci dospeli k záveru, že ich zistenia poukazujú na potrebu prísnejších verejných zdravotných politík týkajúcich sa používania pesticídov na golfových ihriskách, najmä v oblastiach, kde sú obyvatelia závislí od prístupu k podzemnej vode.
„Naša štúdia poskytuje biologicky prijateľné dôkazy na populačnej úrovni, že environmentálna expozícia pesticídom a expozícia pesticídom prenášaným vodou môžu zvýšiť riziko Parkinsonovej choroby v blízkych komunitách,“ uzavreli autori.
