Životný cieľ ako kľúčový ukazovateľ kognitívnych funkcií u seniorov
Výskum naznačuje úzke prepojenie medzi duševnou pohodou a zdravím mozgu v staršom veku. Zistenia publikované v Psychological Science zdôrazňujú, že pocit životného cieľa je silnejší ukazovateľ kognitívneho zdravia ako celková spokojnosť so životom.
Rozsiahla, desaťročná štúdia seniorov odhalila, že tí s vyššou úrovňou spokojnosti – najmä so silným životným cieľom – vykazovali lepšie kognitívne funkcie a menší úpadok kognitívnych schopností v priebehu času.
S rastúcou globálnou populáciou sa očakáva dramatický nárast kognitívnych porúch a demencie. Snaha identifikovať ovplyvniteľné faktory, ktoré môžu pomôcť udržať kognitívne funkcie v staršom veku, sa stala najvyššou prioritou. Jednou z oblastí rastúceho záujmu je úloha psychickej pohody.
Nová štúdia, ktorú viedla Gabrielle Pfund z Auburn University a kolegovia z Rush University a Washington University v St. Louis, sa zamerala na objasnenie týchto vzťahov pomocou pokročilých štatistických techník na sledovanie pohody a kognitívnych funkcií u rovnakých jedincov v priebehu času.
Výskumný tím analyzoval údaje od 1702 dospelých osôb starších ako 65 rokov, ktorí sa zúčastnili na dvoch rozsiahlych štúdiách v oblasti Chicaga: Memory and Aging Project a Minority Aging Research Study. Účastníci boli rasovo rôznorodí, pričom približne tri štvrtiny sa identifikovali ako belosi a takmer štvrtina ako černosi.
Komentár redakcie: Zistenia naznačujú, že intervencie zamerané na rozvoj a udržiavanie pocitu životného cieľa môžu byť sľubnou cestou na podporu zdravého starnutia mozgu. Hoci štúdia preukázala silnú koreláciu, je dôležité poznamenať, že nemôže dokázať príčinnú súvislosť. Ďalší výskum by sa mal zamerať na pochopenie mechanizmov, ktoré spájajú životný cieľ s kognitívnymi funkciami.
Každý účastník absolvoval ročné hodnotenia svojich kognitívnych schopností a vlastné hlásenia úrovne pohody až do 10 rokov. Kognitívne funkcie sa merali pomocou rozsiahlej batérie 19 testov zameraných na pamäť, rýchlosť spracovania informácií, verbálne schopnosti a priestorové uvažovanie. Pohoda sa hodnotila pomocou niekoľkých meraní, vrátane škály psychickej pohody (ktorá odráža eudaimonickú pohodu, ako je autonómia a osobný rast), samostatného merania zmyslu pre cieľ a škály spokojnosti so životom.
Na preskúmanie dlhodobých vzorcov medzi pohodou a kogníciou použili výskumníci bivariátne latentné modely rastových kriviek. Tieto modely ukázali, že ľudia, ktorí začali s vyššou úrovňou pohody, mali tendenciu mať aj vyššiu úroveň kognitívnych funkcií. Dôležitejšie je, že účastníci, ktorí zaznamenali prudší pokles pohody, mali tendenciu vykazovať aj prudší pokles kognitívnych funkcií. Tieto zistenia platili aj po zohľadnení faktorov, ako je vek a pohlavie.
Výskumníci tiež aplikovali druhý typ štatistického modelu, známy ako náhodné intercepčné modely krížových panelov, ktoré im umožnili skúmať, ako zmeny v jednej premennej predpovedali zmeny v druhej v priebehu času. Tieto analýzy odhalili, že zmeny v pohode predpovedali následné zmeny v kognícii – a naopak. Inými slovami, po roku, ktorý bol z hľadiska pohody lepší ako zvyčajne, nasledoval rok, ktorý bol z hľadiska kognitívneho výkonu lepší ako zvyčajne. Podobne, pokles kognície predpovedal budúci pokles pohody.
