Zvedavosť prevalcovala varovania: Štúdia odhaľuje prekvapivý postoj mladých k citlivému obsahu

Nová štúdia z Flinders University prináša prekvapivé zistenia o efektivite varovaní pred citlivým obsahom (tzv. trigger warnings). Ukazuje sa, že napriek nim sa väčšina mladých ľudí rozhodne kontroverzný materiál zobraziť.

Varovania pred citlivým obsahom, bežné na sociálnych sieťach a v školách, možno nemajú očakávaný účinok. Štúdia publikovaná v časopise Journal of Behavior Therapy and Experimental Psychiatry naznačuje, že mladí ľudia ich často ignorujú. Výskumníci sledovali správanie 261 účastníkov vo veku 17 až 25 rokov počas siedmich dní. Účastníci si zapisovali, kedy sa stretli s varovaniami a či sa rozhodli obsah zobraziť alebo nie.

Dr. Victoria Bridgland, vedúca autorka štúdie, tvrdí, že výsledky spochybňujú predpoklad, že varovania slúžia ako ochranný nástroj pre zraniteľných jedincov. Varovania vraj pôsobia ako „zakázané ovocie“, ktoré láka k prezeraniu obsahu. Negatívne informácie sú často vnímané ako unikátne a hodnotné. Stručné a vágne varovania, napríklad len „TW“, vytvárajú medzeru v informáciách, čo zvyšuje zvedavosť.

Štúdia tiež ukázala, že neexistuje významná súvislosť medzi markerami duševného zdravia (história traumy, príznaky PTSD, úzkosť, depresia) a tendenciou vyhýbať sa obsahu označenému varovaním. Ľudia s vyššou úrovňou PTSD, úzkosti alebo depresie neboli o nič náchylnejší vyhnúť sa obsahu s varovaním. Dr. Bridgland zdôrazňuje, že je potrebné prehodnotiť spôsob a dôvod používania týchto varovaní, keďže ich dopad je odlišný od očakávaného. Ak väčšina ľudí aj tak pristupuje k obsahu a zraniteľné skupiny sa mu nevyhýbajú viac ako ostatní, potom je potrebné hľadať efektívnejšie stratégie podpory duševného zdravia online.

Komentár redakcie: Zistenia naznačujú, že zvedavosť môže byť silnejší motivátor ako obavy, čo spochybňuje účinnosť varovaní pred citlivým obsahom. Aj keď sa to zdá paradoxné, treba mať na pamäti, že varovania sú pre menšinu ľudí, u ktorých môže daný obsah vyvolať negatívne následky. Nie je cieľom zbaviť sa varovaní, ale hľadať prístupy, ktoré reálne pomôžu.

Výsledky štúdie sú relevantné v kontexte online stratégií pre duševné zdravie, kde sú varovania bežnou súčasťou. Signalizujú síce starostlivosť, ale nepomáhajú predchádzať vystaveniu sa stresujúcemu materiálu. Dr. Bridgland navrhuje ďalší výskum zameraný na alternatívne prístupy. Potrebujeme hľadať riešenia, ktoré skutočne fungujú. Varovania nemusia byť škodlivé, ale možno ani nepomáhajú tak, ako si myslíme. Sociálne siete by mali zvážiť zabudované nástroje, ktoré používatelia môžu vyhľadať v prípade, že narazia na grafický obsah.