EÚ sprísňuje sankcie voči Rusku: Osemnásty balík zasahuje energetiku a finančný sektor

Členské štáty Európskej únie sa dohodli na ďalšom, v poradí už osemnástom balíku sankcií proti Rusku v reakcii na pokračujúcu agresiu na Ukrajine. Balík sa zameriava na kľúčové oblasti ruského hospodárstva, vrátane energetiky, bankovníctva a technológií.

Kaja Kallasová, popredná predstaviteľka bloku, označila nový balík za „jeden z najsilnejších doterajších“. Cieľom EÚ je zvýšiť ekonomický tlak na Rusko, ktoré naďalej odmieta prímerie a stupňuje útoky na ukrajinské mestá.

Medzi hlavné body sankcií patrí zníženie cenového stropu pre ruskú ropu zo 60 na 47,6 dolárov za barel. Tento strop pôvodne zaviedla skupina G7 koncom roka 2022 s cieľom obmedziť príjmy Ruska z ropy bez destabilizácie globálnych trhov.

Sankcie sa ďalej zameriavajú na 105 plavidiel tzv. „tieňovej flotily“ Ruska a subjekty, ktoré ich podporujú. Postihnutý je aj ruský bankový systém a zakázané sú plynovody Nord Stream 1 a 2 vedúce popod Baltské more. Ruský export fosílnych palív tvorí podstatnú časť príjmov krajiny, ktoré Kremeľ využíva na financovanie vojny proti Ukrajine.

Komentár redakcie: Očakáva sa, že nové sankcie budú mať významný vplyv na ruskú ekonomiku, hoci niektorí analytici upozorňujú, že Rusko sa už čiastočne prispôsobilo existujúcim sankciám a hľadá alternatívne zdroje príjmov. Otázkou zostáva, či a do akej miery sa podarí EÚ efektívne zabrániť obchádzaniu sankcií cez tretie krajiny.

Po prvýkrát EÚ sankcionuje aj vlajkový register a najväčšiu indickú rafinériu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť. Blok sa zameriava aj na „tých, ktorí indoktrinujú ukrajinské deti“, uviedol diplomat EÚ. Brusel sprísňuje obmedzenia na dovoz ruských ropných produktov cez tretie krajiny a sankcionuje subjekt z ruského sektora skvapalneného zemného plynu (LNG).

EÚ tiež zrušila výnimku zo zákazu dovozu ruskej ropy pre Česko po tom, čo táto krajina oznámila, že sa stala nezávislou od ruských dodávok. Celkovo sa 18. balík sankcií zameriava na 14 jednotlivcov a 41 subjektov zapojených do ruského obranného, finančného a ďalších sektorov, čím sa celkový počet osôb a subjektov na sankčnom zozname EÚ od začiatku rozsiahlej ruskej invázie zvýšil na viac ako 2 500.

Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhal uvítal nový balík sankcií a označil ho za „najkomplexnejší doteraz“. Prezident Volodymyr Zelenskyj označil rozhodnutie EÚ za „včasné, najmä teraz, ako reakciu na to, že Rusko zintenzívnilo brutalitu útokov na naše mestá a dediny.“

Dohoda bola prijatá po tom, čo Slovensko oznámilo, že je pripravené podporiť balík po tom, čo ho šesťkrát blokovalo kvôli obavám z postupného ukončenia odberu ruského plynu. Slovenský premiér Robert Fico, ktorého vláda sa opakovane stotožňovala s pozíciami Moskvy, uviedol, že „vyjednávacie možnosti sa nateraz vyčerpali a pokračovanie v našej blokovacej pozícii by teraz ohrozilo naše záujmy.“ Fico poznamenal, že Európska komisia poskytla Slovensku, jednej z krajín EÚ, ktoré sú naďalej silne závislé od ruského plynu, písomné uistenia týkajúce sa plánovaného postupného ukončenia odberu ruského plynu.